Odvrátená strana ropného zlomu: renesancia uhlia

Autor: Alexander Ač, Rubrika: Ropný zlom, Vydáno dne: 24.05.2008

http://gnosis9.net/view.php?cisloclanku=2008050010

Spolu s tým, ako cena ropy prekročila hodnotu 135 $ za barel, začína sa vyplácať aj ťažba uhlia v už predtým opustených baniach. "Vidíme záblesk svetla po dlhom období temna," povedal Michio Sakurai, hlavný predstaviteľ japonskej uhoľnej spoločnosti pre The New York Times. Naozaj vidíme záblesk svetla?

Ceny ropy prekonávajú rekordy takmer neustále a jej súčasná cena je viac ako 4-násobne vyššia ako v roku 2003. Stále viac prognóz predpovedá v blízkej budúcnosti ceny ropy niekde medzi 140 až 200 $ za barel ropy a realita ropného zlomu sa konečne začína odrážať aj v prognózach finančných trhov (pozri tu a tu).

Vysoká cena ropy na jednej strane vytvára podmienky pre rýchlejšie zavedenie alternatívnych technológií, na strane druhej v súčasnosti nepoznáme takú technológiu, ktorá by dokázala nahradiť ropu v takom množstve, ako ju dnes spotrebovávame. Asi 98 % dopravy závisí na jej prísune. Denne vzlietne asi 80 000 komerčných lietadiel a počet áut sa o pár rokov priblíži k jednej miliarde. Zatiaľ čo výroba elektromobilov sa už pomaly rozbieha, nahradenie leteckej, ale aj lodnej dopravy je v nedohľadne. Kto si stále myslí, že rastúce ceny ropy nie sú problém, mal by vedieť, že bez nej sa nezaobíde ani moderné poľnohospodárstvo a odhaduje sa, že bez umelých hnojív vyrábaných z ropy by na Zemi bolo najmenej o 2 miliardy ľudí menej. Už dnes sa rýchly nárast cien umelých hnojív podpísal na dramaticky rastúcich cenách potravín (spolu s pestovaním plodín pre biopalivá, rastúcim dopytom po mäse v Indii a Číne, ale aj suchom v Austrálii).

Cena ropy nepriamo ovplyvňuje aj cenu alternatívnych zdrojov energie, pretože ich inštalácia je viac alebo menej spojená s dopravou. Nedávno bol napríklad zastavený projekt výstavby veterných turbín v hodnote 300 mil. $ v Škótsku (Nate Hugens).

Vrátim sa však k pôvodnej myšlienke článku. Tak, ako ropný zlom môže byť motívom pre rozvoj a využívanie obnoviteľných zdrojov energií, ktoré znižujú emisie CO2, tak môže podporovať aj rozvoj takých technológií, ktoré problém klimatickej zmeny zhoršujú (napr. spaľovanie uhlia, technológie coal-to-liquid, gas-to-liquid, alebo výroba ropy z nekonvenčných zásob - ropné bridlice a ropné piesky - všetky tieto technológie majú nízku energetickú návratnosť a sú nepriaznivejšie pre životné prostredie ako súčasné fosílne palivá).

Spaľovanie uhlia (čierneho alebo hnedého) je najväčším zdrojom emisií CO2 na jednotku vyrobenej energie (EIA, Wikipédia). Pre porovnanie, 1 kWh z uhlia = 890 g CO2 a 1 kWh zo zemného plynu = 600 g CO2. K "renesancii" uhlia však nedochádza len v Japonsku, ale napríklad aj v Kórei, Austrálii alebo Číne. Uhlie je skrátka takmer všade a je ho veľa... pozri celý článok v The New York Times a nasledujúce obrázky...


Ťažba uhlia v North Antelope Rochelle Mine.

Ťažba uhlia v North Antelope Rochelle Mine - je to najväčšia a najproduktívnejšia baňa s severnej Amerike - denná produkcia uhlia naplní 5900 (!) vlakových vagónov.


A takto sa uhlie dopravuje na západe USA...

A takto sa uhlie dopravuje na západe USA...


Takto to vyzerá v Austrálii...

Takto to vyzerá v Austrálii...


A takto v Číne...

A takto v Číne...


Obrázky boli prebraté z prezentácie Davida Rutledgeho Hubbert's peak, the Coal Question and Climate Change (odporúčam pozrieť celú prezentáciu) z California Institute of Technology.


Mgr. Alexander Ač


Převzato z:
- Alexander Ač - SME Blog (23.05.2008, Odvrátená strana ropného zlomu: renesancia uhlia)